TIENE ŠTVRTEJ DIMENZIE

Mladá výtvarníčka Oľga Paštéková (1984) postupne kompletizuje našu predstavu o tzv. netradičných výstavných priestoroch.
Veď aj naposledy (29. 11.-31. 12. 2012) vystavila svoje kresby tušom a pastelom v Max Klinger showroom firmy KABINET  na Mlynských Nivách v Bratislave. Kresby rozmerné i kresby na komornejších formátoch akvarelového papiera zahalila metaforou názvu výstavy Ráno v noci na druhý deň večer.
Oľga Paštéková furt maľuje, teda maľuje v časoch pomerne nudných “zamýšľaní sa” nad odchodom a návratom média maľby. Keby som chcel pritlačiť na pílu, napísal by som, že pre ňu je maľba nezastupiteľným médiom a dodnes by mi dal za pravdu každý štvorcový centimeter plochy jazera zaliateho čiernym tušom, na ktorom sa striedajú pastelové štruktúry modrého noktúrna,
vzápätí preškrabaného k spodnejšej vrstve žíhaných červení a žltej páľavy. Ozaj zvláštne striedanie farebnými štruktúrami zahustených častí a sivastošpinavých hladkých plôch naoko znamená dôslednú ruptúru oproti predchádzajúcim sériám obrazov s vkrádajúcimi sa tieňmi, ktoré - zrejme bolestne - pretínajú cestu fragmentárne traktovaným chodcom, psom i skulptúram. Tiene. Tiene autobiografického videnia sveta? Môžem to tak opísať a považovať bohaté farebné deje ostatných obrazov za stopy onoho rána v noci na druhý deň večer.
Lenže rovnako dobre môžem považovať za teké isté aj oné fragmentárne útvary ponorené do zdôraznene subjektívnych odkazov svetu z tesne predchádzajúcich tieňov štvrtej dimenzie. Totiž práve tak, Štvrtá dimenzia, Oľga Paštéková pomenovala svoj obraz z predchádzajúcej série. A my nemáme žiadny dôvod racionálne zľahčovať jeho metaforickú ale aj dramatickú váhu.
Ba ani váhu odtiaľ, zo štvrtej dimenzie, vrhnutého tieňa.
Jednoducho napísané, fandím mladej maliarke Oľge Paštékovej, jej obrazy považujem za presvedčivé dôkazy večnej zbytočnosti
naveky lákavej mudrovačke o konci média maľby. Domik Tatarka by povedal: mudrovačke s ústím do nekonečna a mal by pravdu.

Juraj Mojžiš