Z NEZNÁMEJ KRAJINY
Nástupište 1-12, Topoľčany (SK)
6.5.2021 pop-up výstava
3D vizualizácia:
http://www.olique.sk/scena_1_web.html
obrazy:
http://www.olique.sk/?go=view§ion=WORKS&album=Fragile%20Balance


Oľga Paštékova sa  vo svojich dielach zaoberá vzťahom človeka a prírody. Ten sa javí v mnohých prípadoch ako protirečivý, či až agresívny, postavený do roviny kto z koho. Výstava Z neznámej krajiny nadväzuje na jej predchádzajúci cyklus In Wonderland, kde spracovávala tému prostredníctvom obrazov opustených zábavných parkov. Na drevených doskách nepravidelných tvarov sa vynárali z ruín ľudského sveta ako jasní víťazi divoké zvieratá, a demonštrovali nespútanú silu prírody. V týchto výjavoch možnej nelichotivej budúcnosti sa ľudia objavovali iba sporadicky, ako prieskumníci časov svojej zašlej slávy. Maľby opustených lunaparkov tento raz vystriedali prostredia industriálnych periférií sivých a čiernych tónov, tvoriacich pozadie pre ďalší vizuálny plán. Ten autorka vytvára farebnými kresbami, pričom ani v tomto prípade nevybočuje z línie figurácie.

Podobne ako v predchádzajúcom cykle diel, aj teraz sa autorka snaží o budovanie kontrastov prostredníctvom motívov, využitých výtvarných postupov, materiálov a narábaním s nimi. Hoci zostáva verná klasickej plošnej maľbe akrylom na drevo, doplnenej kresbou či vypaľovaním, rozličnými výrezmi vytvára priezory, niektoré z nich opäť zaslepuje, aby narušila homogenitu pravouhlej podkladovej plochy. Jednotlivé panely pospájané pántmi jej dávajú tak variabilitu pri expanzii do priestoru aby vytvorila svojbytné prostredie na spôsob labyrintu, v ktorom sa môže divák prechádzať, či blúdiť.

Táto neznáma krajina sa zdá byť vytrhnutá z času. Továrenské komíny, prístavné žeriavy, výrobné haly či banské veže pôsobia staticky a pevne. Sú monumentmi chladného nazerania na svet, postaveného na prísnej racionalite, efektivite a pozitivistickom prístupe, kedy sa príroda bezo zvyšku podriaďuje spleti socio-ekonomických potrieb.

Naopak rastliny, zvieratá a ľudské postavy výrazných farieb, niekedy načrtnuté iba v obrysových líniách, pôsobia nehmotne ako duchovia. Ich vzťah k prostrediu je ambivalentný, hoci sa niekedy navzájom prekrývajú. Kým zvieratá a rastliny sa zdajú byť stotožnené so zabývaním týchto miest spôsobom sebe vlastným, ženské figúry vo svojich gestách javia prvky strachu alebo zúfalstva.

Tieto efemérne bytosti nie sú len nositeľom atribútov konfliktu medzi kultivovaným a naturálnym, minulosťou a možnou nelichotivou budúcnosťou. Sú aj reprezentantom našich podvedomých strachov, objavujúcich sa často v snoch prostredníctvom symbolov, z ktorých sa stali ustálené archetypy. Alebo reprezentujú anima mundi – dušu sveta? Je toto tá neznáma krajina, z ktorej sa nikto nevrátil, ako hovorí Hamlet? Alebo je to všetko iba sen?

Nejde tu teda iba o jasné oddelenie a evalváciu dobrého a zlého, minulého s budúcim a podobne. Naopak, je tu svet nazeraný ako miesto stretu protichodných energií. Tie, podobné kamienkom v mozaike, ktorú si divák skladá, sa navzájom podporujú alebo si protirečia. Vrstvením motívov a možností ich čítania autorka pozýva na  prechádzku na hranici blúdenia a objaviteľskej výpravy.
Do svojbytnej krajiny – hrozivej, no fascinujúcej, neskutočnej, ale predsa hmatateľnej.
                                                                                                                                             

„Realizáciu výtvarného projektu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia“

Peter Molari