Oľga Paštéková: Sweet Loneliness
Staromestská galéria Zichy
október 2022
Vážené dámy a páni,
vitajte vo výtvarnej krajine Olgy Paštékovej (1984), v krajine sladkej osamelosti a temnej podoby krásy. Je vyjadrením zalesneného a „zavíreného“ sveta našich systémov, počítačov a organizmov. Malé výtvarné predstavenie sa odohráva na dvoch podlažia a v dvoch rovinách.
1. Krajina I - Narušená rovnováha
Na prízemí niekoľko panelov so spletitou figuráciou a remixom architektúry, prírody a mestských stvorení (séria Krehká rovnováha). Na pozadí pochmúrnej, deštruktívnej, hrdzavej post-industriálnej krajiny sa zjavujú, prekrývajú aj zápasia urbánne „potvory“ (ľudia aj zvieratá). Surovým spôsobom zjavujú intuitívnu, divokú a nespútanú silu prírody, ale aj ľudskej povahy – preto havrany, vlci, vlkolaci a lunatická moc tmavej noci. Odkazuje k mužskej sile, ľudskej agresii a nenásytnosti, ale čierna je aj znakom askézy, pokory a možnej zmeny paradigmy, či reformácie. Tieto drevené obrazové polia prinášajú intenzívny vnútorný hlas autorky, možno výkrik v odľudštenom svete našej civilizácie. Tento emocionálny náboj umocňujú len naznačené figúry - ide o možné tiene, duchov, nejasné obrysy napätých tiel. Ide metaforicky o nebojácne vstupovanie do začarovaného lesa s nevinnosťou Karkulky. Prináša aj istú formu obnažovania – v sérii kresieb na čiernom pozadí sa objavia vlci a nahí ľudia ( séria If You Became Naked). Nájdeme tam aj ozveny drsnej atmosféry malieb jej pedagóga Daniela Richtera. Labyrint panelov tak prináša silnú vizuálnu správu o narušenej rovnováhe - ostro vypálenú, na tvrdo vyrytú a hlboko zarezanú stigmu do tela dreva (aj našej mysle)...
2. Krajina II - vnútorná krajina
V podzemnom podlaží galérie Zichy vchádzame do Paštékovej krajiny so „svetlodomcami“ (séria Paralelné svety). Vyžarujú z nich svetelné lúče, teplo a prežiarené línie vtákov a zvierat. Predstavujú dôverný, trochu melancholický svet hľadania rovnováhy a dialógu človeka s prírodou. Drobné architektúry znamenajú isté útočisko, schránku, domáce zázemie aj detskú skrýšu, či hľadanie iného paralelného kľúča v súčasnom „rozbitom“ svete. Možno ide aj o priliehavé vyjadrenie sladkej osamelosti umelkyne v pertžalskom nočnom byte (staršie kresby Nočný chodec, Insomnia, Vertigo a pod.). Aktuálna tvorba Olgy Paštékovej tak prináša naliehavé metafory a vizuálne podobenstvá, dokonca aj potrebné apely a výzvy.
Kým prízemie výstavy je väčšmi o vonkajšom nastavení civilizácie a jej stretu s prírodou – brutálny, post-industriálny envorinment s dobývaním /dobíjaním živej prírody, podzemie ukazuje viac vnútornú intímnu stavbu s inou mierkou, citlivú mem-bránu so svetielkom nádeje a dialógu. Hore je zlovestný začarovaný les, o oktávu nižšie – rozľahlá vnútorná krajina, čarovný svet imaginácie a svetlopríbehov. Tu sa sladká samota a sladká temnota mení znova na home sweet home....
b.skid, kurátor
Staromestská galéria Zichy
október 2022
Vážené dámy a páni,
vitajte vo výtvarnej krajine Olgy Paštékovej (1984), v krajine sladkej osamelosti a temnej podoby krásy. Je vyjadrením zalesneného a „zavíreného“ sveta našich systémov, počítačov a organizmov. Malé výtvarné predstavenie sa odohráva na dvoch podlažia a v dvoch rovinách.
1. Krajina I - Narušená rovnováha
Na prízemí niekoľko panelov so spletitou figuráciou a remixom architektúry, prírody a mestských stvorení (séria Krehká rovnováha). Na pozadí pochmúrnej, deštruktívnej, hrdzavej post-industriálnej krajiny sa zjavujú, prekrývajú aj zápasia urbánne „potvory“ (ľudia aj zvieratá). Surovým spôsobom zjavujú intuitívnu, divokú a nespútanú silu prírody, ale aj ľudskej povahy – preto havrany, vlci, vlkolaci a lunatická moc tmavej noci. Odkazuje k mužskej sile, ľudskej agresii a nenásytnosti, ale čierna je aj znakom askézy, pokory a možnej zmeny paradigmy, či reformácie. Tieto drevené obrazové polia prinášajú intenzívny vnútorný hlas autorky, možno výkrik v odľudštenom svete našej civilizácie. Tento emocionálny náboj umocňujú len naznačené figúry - ide o možné tiene, duchov, nejasné obrysy napätých tiel. Ide metaforicky o nebojácne vstupovanie do začarovaného lesa s nevinnosťou Karkulky. Prináša aj istú formu obnažovania – v sérii kresieb na čiernom pozadí sa objavia vlci a nahí ľudia ( séria If You Became Naked). Nájdeme tam aj ozveny drsnej atmosféry malieb jej pedagóga Daniela Richtera. Labyrint panelov tak prináša silnú vizuálnu správu o narušenej rovnováhe - ostro vypálenú, na tvrdo vyrytú a hlboko zarezanú stigmu do tela dreva (aj našej mysle)...
2. Krajina II - vnútorná krajina
V podzemnom podlaží galérie Zichy vchádzame do Paštékovej krajiny so „svetlodomcami“ (séria Paralelné svety). Vyžarujú z nich svetelné lúče, teplo a prežiarené línie vtákov a zvierat. Predstavujú dôverný, trochu melancholický svet hľadania rovnováhy a dialógu človeka s prírodou. Drobné architektúry znamenajú isté útočisko, schránku, domáce zázemie aj detskú skrýšu, či hľadanie iného paralelného kľúča v súčasnom „rozbitom“ svete. Možno ide aj o priliehavé vyjadrenie sladkej osamelosti umelkyne v pertžalskom nočnom byte (staršie kresby Nočný chodec, Insomnia, Vertigo a pod.). Aktuálna tvorba Olgy Paštékovej tak prináša naliehavé metafory a vizuálne podobenstvá, dokonca aj potrebné apely a výzvy.
Kým prízemie výstavy je väčšmi o vonkajšom nastavení civilizácie a jej stretu s prírodou – brutálny, post-industriálny envorinment s dobývaním /dobíjaním živej prírody, podzemie ukazuje viac vnútornú intímnu stavbu s inou mierkou, citlivú mem-bránu so svetielkom nádeje a dialógu. Hore je zlovestný začarovaný les, o oktávu nižšie – rozľahlá vnútorná krajina, čarovný svet imaginácie a svetlopríbehov. Tu sa sladká samota a sladká temnota mení znova na home sweet home....
b.skid, kurátor